Prešiel nejaký ten čas, mesiac, dva. Školský rok skončil. Vysvedčenia rozdané, sú asi spokojní. Max určite. Známky boli nad jeho očakávanie. Samozrejme, až na matiku. Tá mu nikdy nešla.
City ustávali. Teda, aspoň u Maxa. Janka prežívala boj. Nikdy som to dievčatám nezávidel. Teda nie, že by to mali chlapci ľahšie. Záleží na situácii.
Prázdniny začali, stále si písali. Nemohli sa od seba odtrhnúť. Niečo ich držalo, minimálne veľké priateľské puto. Nevysvetliteľný vzťah,cit.
Max sa snažil užívať si prázdniny.Na začiatku brigádoval, zarobil si za týždeň celkom slušné peniaze. Odišiel na festival ku susedom do Česka. Užil si krásne 4 dni plné skvelej hudby a zážitkov. Potom išiel s kamarátmi na výlet do sveta tobogánov a vody. Ďalšia podarená akcia. Leto v plnom prúde. Potom prišla stanovačka, zvláštna akcia, ktorá bola hodnotená pozitívne ale mala aj svoje záhadné zákutia. Dosť o Maxovi.
Janka si užívala tiež v rámci možností,chodila vonku, na chatu občas na kúpalisko. Celkom solídne prázdniny.
Čas utekal a prázdniny sa nachýlili do druhej polovice.
-Joj, Max rád by som ťa videla.
-Ja teba tiež, možno by som ťa mohol prísť pozrieť.Ak mi ostanú nejaké peniaze a nájdeme si čas tak prídem.Nejdem dávať nejaký presný termín,proste ak tak pár dní pred tým sa dohodneme.
-Super, bola by som veľmi rada keby si prišiel.
-Ja by som ťa tiež rád videl, aj keď možno neveríš...
A tak sa stalo. 12. august. Max vstával 04:45 ráno, oholil sa, najedol , umyl zuby, zobral veci a hor sa na druhý koniec krajiny. Cesta vlakom bola pekná ale nudná. Čas zabíjal tajničkami,knihou a hudbou. Spolusediaci sa menili ako ponožky u 40 ročného chlapa. Ale čas zbehol a vlaj zastavil. Vystúpil , uvideli sa.
Objali sa. A mohol začať krásny deň. Pobehali Jankine rodné mesto, ukázala mu pamiatky a všetko pozretiahodné. Lúštili tajničky dali si pizzu na obed. Všetko bolo skvelé. Poobede šli pozrieť druhé mesto, historické centrum. Cesta vlakom bola milá, sedeli vedľa seba, spravili si fotky a snažili sa spinkať. Max sa strašne smial na prízvuku a reči domácich.
Keď prišli na miesto pochodili všetky pekné miesta, smiali sa a boli šťastní. Potom prišla únava a chceli niečo chladené. Po pol hodinke pátrania konečne našli terasu kde čapovali Maxove obľúbené pivo. Sadli si objednali a rozprávali sa. Únava ich dobiehala ale bolo im fajn. Max nalomil stoličku , nechtiac. Ale držala, možno ešte aj drží.
Deň sa schyľoval , slnko bolo čoraz nižšie a nižšie. Max si pozrel spoje domov. Mali ešte čas tak šli späť do Jankinho mesta. Opäť vlakom. Pri ceste a (ne)počúvaní škrípajúcich kolies vlaku si pustili hudbu , Janka si oprela hlavu o Maxove rameno , Max si položil hlavu jemne na tú jej a driemali. Max cítil strašný pokoj, páčilo sa mu to. Objala mu ruku a použila ju ako vankúš. Bolo to milé.
Vlak zastavil, škrípanie prestalo. Boli opäť v jej meste. Max mal do odchodu domov ešte pár minút, tak sedeli na lavičke a vedeli, že koniec pomaly prichádza.
Čas odísť, vlak pripravený na odchod. Posledné objatie, pohľad a posledné slová. Koniec je tu. Ale nie tak úplne.
Cesta domov bola dlhá, ale skrátil ju spánok vo vlaku. Tých vlakov bolo na dnes dosť.Max prišiel domov až okolo 01:00 ale bol spokojný so zážitkami a výletom.
Chcel to vrátiť späť a spomaliť čas.Nádherný deň prešiel. No príbeh stále nekončí.
Zvláštne, možno ste čakali koniec. Možno ste ho čakali už viackrát počas tohto príbehu...
Ale on ešte neprichádza...
Komentáre