Hmm, ako to bolo? Ako som to napísal? Jasné ! Spomínam si ! "Jeden príbeh sa končí. Začínajú dva nové. Už môžu len čakať, akú úlohu v nich dostanú a po akej scéne budú kráčať..." Lenže veci sa opäť akosi zmenili a Maxa život stále prekvapuje.
Bol január, vzťah s Jankou bol dosť fádny.Bolo to občasné písanie večer na nete. No nebolo to ako predtým, nedočkavé poldňové vypisovanie a skvelé dlhé komunikácie , ktoré mu tak chýbali. A to nie len tie ťukacie na nete, ale aj telefonáty. To všetko akosi zmizlo. Po tom prepuknutí sa to akosi vyparilo. Škoda , aspoň to ho držalo ako tak šťastného.
Dni sa míňali , hodiny ubiehali a zima pretrvávala. (Ach, tá zima ) No nič, mrazy mrazia, sneh sneží, asi je všetko ako má byť. Alebo nie? Ja neviem . Janka mu proste vypadla zo života , teda nie , úplne nevypadla ale jej úloha hlavnej dobrej princeznej akosi stratila význam. Takto to nemá byť, takto príbehy nekončia.
Čas beží. Stále beží. Áno aj mrazy stále mrazia aj sneh sneží. Ale, ale niečo sa nám mení.
Janka, asi zabehla na konkurz pre nové nádejné uchádzačky princeznej pre Maxa. Bude tá pravá? Má stále na to byť tou, dobrou, krásnou skvelou princeznou, ktorá je vždy pri tebe, pomôže , vypočuje, posťažuje sa( samozrejme aj dobre zaprovokuje svojou vášňou) a všetky ostatné plusy, mínusy , rovná sa...?
Jeden večer , Max si opäť píše s Jankou ale je to trošku iné, nie moc ale je.
Jeden večer na druhý deň, scenár sa opakuje.
Jeden večer na tretí deň, opäť to isté ale stále lepšie.
A takto to ide stále viac a dookola. Ľady sa opäť lámu ( nie , nemá to za vinu globálne otepľovanie) začína jar ich vzťahu,aj keď vonku je -20°C a fakt bielo. Všetko sa obnovuje, je to pekné radostné obdobie. Dôvera rastie rastie áno ! To je ono ! Dážď padaj, polievaj ich, Slnko svieť ! dávaj im silu budú rásť spolu ako brečtan s panelákom na sídlisku. Predsa je to harmonické rozhranie dvoch pólov, ktoré si navzájom pomáhajú, skrášľujú sa.
Vonku stále zima. A bielo. Ale u nich v srdciach zaujímavo teplo, majú sa radi, je to ako predtým, ešte keď z Janky bola Evka a z Maxa blázon, teda on je asi večný blázon.
Pomaličky je tu koniec februára, začiatok marca. Janka má kamaráta jeho meno je Johan. Vraj je jej skvelý priateľ a bavia sa spolu o všetkom. Max žiarli, áno to je jedna z jeho slabín, je strašne žiarlivý. Aj na veci, osoby, činy, ktoré by mu mali byť ukradnuté. Ale nie sú.
- Janka, pošli mi Johanovu fotku
-Prečo?
-Veď vieš, chcem si predstaviť ako vyzerá a zaradiť si ho podľa dojmov
- No dobre, počkaj...... Tu je
- Hmm vďaka ... (Príde mu ako cool-ový štýlový metláčik, nuž nevie, nesúdi dopredu, keď nepozná ľudí, i keď ho niečo k tomu stále núti)
- No čo si myslíš?
- Ale fajn ,príde mi ako cool-ový...
STOP STOP STOP, áno napísal čo si myslel, nuž Janke to asi nič nedalo. Stále chodili spolu von. Stále ako "kamaráti". Max, tušil , že to bude niečo viac, alebo nie? Chaos, áno to je to slovo. Žiarlivosť spôsobovala chaos. Môže z najlepšieho kamaráta byť frajer? Môže, ale prídu následky... neskôr.
Stalo sa čo sa stalo, nuž Janka sa dala dokopy s Johanom. Bola zmätená,zo začiatku, potom sa to akosi zlepšovalo, samozrejme len z jej strany, Max závidel. Chytala ho nechuť a odmeranie k Janke. Chúďa dievčina, nevedela čo robiť, ale stále bola s ním. Tiahlo sa to asi mesiac, možno menej, nerátal tie nudné dni keď bola jeho princezná so zlým princom , ktorý mu bral všetko. Musia byť v každej rozprávke aj zlé postavy? Neznášam ich !
Bol marec. Janka sa chystala na týždňový lyžiarsky pobyt so školou. Vzťah s Johanom bol taký všelijaký, narušený, ale boli spolu. Aj keď , vraj sa viac bavil s inými ako s ňou. Maxovi to strašne vadilo. Lyžiarsky sa blížil.
-Veci nachystané?
-Ale áno, pomaly balím, hádam nič nezabudnem
-Určite nie, mamina ťa dobre nachystá
-Max?
-Áno?
-Vieš,.. budeš mi chýbať asi viac ako Johan.. aj keď s tebou len virtuálne...
-Hmmm, to je dobré či zlé?
-Ja neviem... dúfam že tam chytím aspoň wifi
-Uvidíš, hlavne si to uži
-Jasné , ďakujem
-Nemáš za čo
-Ak sa mi Johan neozve cez lyžiarsky,tak to s ním ukončím
-Vážne? Uvidíš, ozve sa ti aspoň raz
-Myslíš? Tak ak sa mi neozve aspoň dvakrát tak proste skončím, nemá to zmysel...
-Ty vieš aký mám ma neho názor..
-Áno viem...
...................
Konverzácia pokračovala do neskorých hodín. Rozlúčili sa , šli spať a na druhý deň Janka odišla.Max jej sľúbil, že jej aspoň raz zavolá keď bude mať čas. Sľub splnil, zavolal jej počas cesty domov z tréningu. Bol veľmi rád, že po dlhej dobe počuje jej hlas. Miloval jej hlas. A stále miluje.Je čarovný...
Dlhých 5 dní ubiehalo a Maxovi Janka chýbala.Čakal , že sa konečne v piatok vráti, ale ich hotel zasypala snehová kalamita. Pobyt sa predlžuje.Do soboty. Nevadí, ten deň už vydržal a dočkal sa jej.
-Tak ako bolo?
-Joj, super
-To som rád, a čo Johan?
-Končím s ním, vykašlal sa na mňa, síce raz zavolal ale potom druhýkrát ma vypol a nezavolal znova... budem šťastnejšia keď budem sama... ja som vedela že to bude blbosť sa dať s ním dokopy, ale on ma do toho tak akosi zobral ani neviem ako...
-Je mi to ľúto, ale hádam bude lepšie
-Určite, ďakujem Max
A tak krátky vzťah s Johanom skončil. Max bol celkom rád, jeho princezná bola opäť jeho.
"Studený marec pomaly končí, čas na daňové priznanie"... aj týmto úryvkom z pesničky od Slobodnej Európy by sa dala vyjadriť situácia. Lenže zima bola stále. A mokro. Prichádzala Veľká noc ale náznaky jari nikde.
Janka mala ísť cez prázdniny s rodinou ku známym na opačný koniec krajiny. A tak sa aj stalo. Aspoň, že mala nový Iphone a signál wifi stále pri sebe. Takže zostali v kontakte. Háčik bol v tom, teda neviem či sa to teraz dá nazvať háčikom, ale , ale proste cesta ku známym mohla viesť aj cez mesto, v ktorom býva Max. Svet je naozaj gombička. Ale nakoniec išli opačnou stranou.
Janka chcela aby šli domov , práve tade, cez Maxovo mesto. Chcela, chcela sa s ním stretnúť , objať ho a Max chcel to isté. Lenže nestalo sa. Boli tak blízko a predsa ďaleko. No majú niečo viac. Sú tak ďaleko od seba , ale v srdciach sú blízko seba, dotýkajú sa.
Príbeh nekončí , ide ďalej.
Max aj Janka bojujú, bojujú spolu, hľadajú cestu k šťastiu s tým druhým. Ale kde sa skrýva to šťastie ? To je otázka...
Princezná je stále princeznou, a chudobný jednoduchý zvláštny chlapec je tým istým ako bol. Už je len na Bohu a na nich dvoch či to skončí ako rozprávka... Možno si Boh ich svety, ich gombičky prišije na svoju novú krásnu košeľu a budú navždy spolu v krásnom svete, v skutočnej rozprávke....
Komentáre