Dážď je všade navôkol
padá z tmy čiernych oblakov.
A ja sa cítim sám, opustený
uprostred búrky nie som radosťou nasýtený.
Šero dediny rušia len pouličné lampy
a blesky ktoré osvetľujú domové klenby.
Kvapky padajú. Je ich mnoho, možno milióny
ale ja som na balkóne sám, jediný.
Moju dušu samota zviera
cítim sa ako nechcené zviera.
Čím som si ti zaslúžil?
Vari som niekomu ublížil?
Neviem. Uzatváram sa do seba.
Dážď pomaly slabne.
Zahľadím sa do čierneho neba...
Hviezdy nevidia ani v lesoch lane.
Búrka ma vždy fascinovala
vždy niečo do seba mala...
Prináša so sebou škodu, pre niekoho slzy
no ona je krutá, ju to nemrzí.
Čo robiť uprostred búrky?
Dajte si tričko, zaviažte šnúrky.
Nech to skúsi každý
chyťte niekoho za ruku
a skúste tancovať v daždi.
Komentáre
urob to-čo radíš nám:
Ja
Ale
to
Tak