Život alebo smrť? .... Pre niektorých ľudí každodenná otázka. Pre iných otázka, nad ktorou sa nikdy nezamýšľali a ani nebudú pretože ich trápia iné veci ako napríklad či im vyšiel tiket na futbal, či im neklesli akcie, či ich nové auto nepotrebuje vymeniť nejaký diel...
Predstavujem si, že som chudobné dieťa žijúce v Ázii, ktoré žije z jedného doláru na deň. Keby som bol naozaj na jeho mieste asi by mi behala po rozume každý deň myšlienka ukončiť tento život. Ale väčšina z nich tvrdo pracuje za už spomínaný dolár na deň v neľudských podmienkach. Ale oni si pokojne žijú svoj život aj keď nie najlepšie ale žijú a vážia si to čo majú... Ja neviem ši by som to vydržal trápiť sa asi by som radšej volil smrť. Žijú zo dňa na deň v myšlienke, že nevedia kedy príde koniec. Hygiena je zlá choroby útočia z každého rohu. Zvládli by ste to vy? Je mi ľúto týchto detí: Zneužívať detskú bezbrannosť na to aby iní na tom zarábali je kruté... No málo ľudí, ktorí by to mohli zmeniť urobia niečo aby pomohli. Ľudský egoizmus je v dnešnej dobe neskutočne veľký. Každý hrabe len pre seba. Samozrejme však na čo by hľadel na iných? Dôležitý v spoločnosti som len JA !
Keby som bol bohaté dieťa, ktoré má všetko po čom jeho primitívny mozog túži vyzeral by som asi takto. Mal by som vlastný dom, kopu hračiek, v garáži motorky, autá, štvorkolky čo len chcem, obsluhovali by ma slúžky a sluhovia nemal by som iné ako značkové oblečenie ktoré leskne zlatom. Mnohí z nás si teraz vravia takýto život by som chcel mať nič mi nechýba. Ale v mojich očiach títo ľudia dávno zomreli. Nie fyzicky ale duševne. Ich srdce je zatvrdnuté ako najpevnejšia skala. Takýchto ľudí ja nemám rád. Nehádžem všetkých do jedného vreca ale podľa mňa je to tak.
Veľa krát som mal chuť skončiť život. Či už kvôli hádkam v rodine, nešťastnej láske alebo inému problému. V tej chvíli mi behala po rozume len smrť. Jediná osoba, ktorá ma na chce a túži po mne. Smrť. To slovo znie tak záhadne. Mnohí sa jej bojíme a chránime svoj život ako nič na svete. Moje pocity zo smrti boli asi také, že by ma vykúpila a zbavila všetkých problémov. No keď sa pozriem koľko by som asi ja spravil problémov druhým je to škaredý pohľad. Síce neviem koľko ľudí by za mnou naozaj smútilo... Možno ani jeden pretože som vždy ten najhorší ja. Ale s tým som sa už bohužiaľ zmieril. Aspoň raz by som chcel zažiť ten pocit, dívať sa koľko ľudí by naozaj za mnou plakalo ak by som zomrel. Ak by neplakal nikto, vedel by som že smrť bola tým správnym riešením. No ak by som našiel čo už len jediného človeka ktorý by si na mňa spomenul bolo by pre mňa znamením, že smrť bola najväčšou chybou. Tak či onak smrť je (použijem trošku angličtinu) „Final Solution“...
Možno si myslíte, že si tu vylievam svoju depresiu.. Možno je to z časti aj tak... Ale otázka smrti a života je s nami každý deň. Nikdy nevieme kedy sa posledný krát nadýchneme. Zajtra, o týždeň, za rok možno zomriem hneď ako toto dopíšem. Presný koniec vie len Boh. A preto sa mu do roboty starať nejdem.
Napadla ma ešte jedna menšia myšlienka z pesničky od Bullet For My Valentine - End Of Days a tá znie : „ No more I care to live when I´m just bor to die... Pre tých čo nevedia po anglicky alebo sa im to nechce prekladať znamená to : Nikdy viac sa nestarať o život keď som narodený pre smrť... Táto myšlienka má čosi do seba.. Ale každý ju môže pochopiť inak. Nechám to na každom z vás ktorí toto čítate. Urobte si vlastný záver.
Ale pravda je len jedna. Smrť si príde po každého. Buď nachystaný sa jej vzoprieť alebo so vtýčenou hlavou odkráčať s ňou na možno lepšie miesto.
"Keď nadíde čas tvojej smrti, nebuď ako tí, ktorých srdcia sú plné strachu zo smrti, takže keď príde jej čas, nariekajú a modlia sa, aby ešte chvíľu mohli žiť svoj život ináč. Zaspievaj svoju pieseň smrti a zomieraj ako hrdina vracajúci sa domov."
/Tecumseh, Šauní/
/Tecumseh, Šauní/
Komentáre
velmi optimisticky prispevok