Raz som mal sen.
A to je on...
"Artur vstávaj - kričí mama z kuchyne- raňajky sú na stole." Arturovi sa len poťažky otvárajú zalepené oči od neurčitej veci, ktorá sa vytvára v jeho tele. Ach prečo, pomyslel si Artur. Škola, povinnosti,pretvárka. Chce zažiť dobrodružstvo. Vymaniť sa spod náruče nudy a monotónnosti života. Nebol neobľúbený, ale nepoznal ľudí jeho krvi. Tých čo poznal, boli obyčajní nudní ľudia v jeho veku dychtiaci byť IN. On je však dosť často OUT. Stále. Občas mu to prekážalo, ale vedel, že raz sa mu to bude hodiť.
Vstal z postele nahodil čierne triko s nejakými kostlivcami, nohavice, reťaze, kovové náramky, čiernu mikinu, na plece ruksak a šiel dole. Miloval, keď mohol byť odlišný, nešiel s davom.
Ako schádzal dole schodmi zistil, že zabudol slúchatká. Chyba. Bez hudby nevedel prežiť. Dávala mu všetko radosť, smútok, pocit sily, neobmedzenej energie, ktorá prúdila každou cievou a žilou v jeho tele.
-Zase džem?
-Áno zase, deti v Afrike by preň aj umreli.
-Máš pravdu. Vďaka mami.
Zjedol rožok s džemom, hodil do seba lieky a šiel do školy. Pretrpel školu a tešil sa domov. Vie čo bude dnes robiť. Treba preskúmať pivnicu.
Dal si zohriať ešte nedeľný obed do mikrovlnky. Zatiaľ zapol notebook a kukol čosi na nete. Časovač na mikrovlnnej rúre sa pomaly blížil k svojmu koncu. Zbehol rýchlo dole a chcel opäť skúsiť zastaviť rúru presne v čase kedy má začať pípať. Nevyšlo. Nevadí, aj nabudúce má možnosť. Zjedol polievku a kura s ryžou, zobral mobil a šiel do pivnice. Zapol hudbu. Konkrétne kapelu Nightwish, potreboval niečo epické ku skúmaniu starých harabúrd , hračiek, náradia... Hudba hrala, zábava mohla začať.
Hračky, klince, staré oblečenie po babke Heralde ešte hádam z 16. storočia. Fotografie z rodičovskej svadby. Časy sa menia, pomyslel si a založil ich naspäť do krabice. V rohu boli nejaké staré knižky z jeho ešte mladšieho mladého veku. Našiel aj vojačikov, s ktorými sa rád hrával. Rozložil si ich do dvoch línii a potom krvilačne popadali po páde jeho futbalovej lopty. Ako z filmu. Z horšieho béčkového filmu. Krabice sa míňali a Artur začínal byť sklamaný. Ale dostal nápad. Podlaha bola drevená. Čo tak skúsiť niečo, čo videl v mnohých filmoch. Pomaly podupkávať po jednotlivých latách a možno spopod jednej vyjde ten notoricky známy dutý zvuk. Verte či neverte, nič nenašiel. Aké sklamanie. Keď už chcel všetko zabaliť a označiť misiu za neúspešnú, všimol si nad hlavou trám za ktorým bolo niečo položené. Dotiahol si malú stoličku, na ktorej kedysi (ne)dávno sedával a postavil sa na ňu. Stále nedosiahol na tú záhadnú vec, ktorá ho nejakou tajomnou silou priťahovala. Siahol po hokejku, ktorú kúpil v Tescu za 350 slovenských korún.
Cítil sa vynaliezavý ako Bear Grylls v prírode. Chytil hokejku, stúpil na stoličku a jemne potlačil neznámy predmet. Ten okamžite padol na drevenú podlahu. Bola to kniha. Kniha s podivným nápisom...
Komentáre