Prvý deň vo vojenskej rovnošate.Cítim sa akosi stiesnene.Prebúdzam sa a v mojej mysli je zmätok.Dnes to začne.Neviem čo čakať.Je to môj prvý deň vo vojne, no čo keď bude aj posledný?Už niet cesty späť.Nie som predsa zbabelec.Musím položiť život za vlasť.Je ale vlasť to, pre čo chcem zomrieť?Prečo vlastne bojujem?Čo tým získam?S mojimi osobnými záujmami to nemá nič spoločné.Je to vojna mimo mňa.No je to moja občianska povinnosť!Ale prečo?Prečo musia zomierať milióny pre šťastie jedného človeka?Už dosť!
Vstávam z postele.Loď sa kýve v rytme vĺn.
Pravdu povediac, vojenská strava nie je nič moc.No však lepšie ako nič.
Je 6. jún 1944.Tento deň bude pre výsledok vojny rozhodujúci.Sme na misii Overlord alebo Vylodenie v Normandii.Toto bude "Deň D".Plávame po vodách Atlantického oceánu.Pomaličky sa to blíži.Pevnina je na obzore.Čo ma tam čaká netuším.Nervozitu a strach cítim všade navôkol.V kajutách sa nájdu aj takí, ktorí si chcú pochutnať na náckoch.Nechápem prečo sa zabíjame.Stále mi to vŕta v hlave.Tí ľudia na opačnej strane bojiska , čo mi urobili?Keby sme sa poznali, možno by sme boli najlepší priatelia.Dnes ale nie.Bude to ako v športe.Na ihrisku nepriatelia mimo štadiónu možno priatelia.Počas dnešných hodín sa rozhodne.Víťazstvo alebo prehra.Remíza je nemožná.
"Nástup!", kričí generál a ja sa odoberám z kajuty na palubu."Dnes je pred nami rozhodujúci deň.Dnes Amerika ukáže svoju silu a Hitler pôjde aj s jeho Wehrmachtom do pekiel!Muži vzchopte sa!Bojujte sa svoju vlasť!Ste hrdí Američania!" opakoval generál a hrdo si búšil do pŕs."Teraz budete rozdelení na roty. Potom nastúpite do plavidiel a vyrážate do boja.Nachystajte si zbrane a zoberte si muníciu naviac.Neviem ako dlho budú vzdorovať.Boh s vami a s Amerikou!"Tieto slová mi budú ešte dlho znieť v hlave.Poručík Robson bol môj nadriadený v člne.Blížime sa k pláži Omaha.Pred nami sú veľké opevnenia.Bude to náročný boj.Sme asi 100 metrov od pláže a rampa na člne sa otvára.Vybieham do boja.Náboje z guľometov svištia všade.Spustili aj mínometnú paľbu.Dostávam sa na pláž a zaujímam kryciu pozíciu.Cítiť tu zápach smrti.Telá mojich kamarátov ležia na piesku.A ja som bezmocný.Zovšadiaľ počuť výkrik : "Sanita! Potrebujem sanitu!Dostal som to!" No lekár nestíha obehnúť každého raneného.Paľba je čoraz silnejšia a my ju opätujeme. " Nie !" Trafili Jamesa.Môj najlepší kamarát.Srdce mi hovorí pomôž mu no mozog je proti.Ale srdce je silnejšie.Bežím k nemu a čo najrýchlejšie sa ho snažím odtiahnuť na relatívne bezpečné miesto za blokádu.V očiach mu vidno strach."James, vydrž o chvíľu je tu lekár!Nezomrieš, neboj sa!"No on ledva dýcha a ja mu dávam klamlivú nádej na život.Zrazu začne niečo vyťahovať z vrecka na hrudi.Je to fotka jeho manželky a dcéry."Daj jej to, keď sa vrátiš domov a odkáže jej, ich obe milujem.Pamätáš ako sme vraveli, že sa stretneme v pekle?Ja ale vidím niečo iné.Vidíme sa v nebi bratku!"To boli jeho posledné slová.Vydýchol.So slzami v očiach mu zavieram oči a na čelo mu dávam posledný krížik."Odpočívaj v pokoji kamarát!"Zoberiem fotku, ktorú mi dával a schovávam ju do vrecka.Zmocňuje sa ma hnev.V hlave mi preskočí hrozná nenávisť.Nedokážem sa ovládať.Beriem do ruky zbraň a bezhlavo utekám vpred."Skurvení náckovia!"Hnev strieľa za mňa.Smrť kosí každého, kto nie je šikovnejší ako ona.Aj tak si raz príde po každého.Pre mňa ale nie! Dnes nie!
Po hodinách boja je koniec.Nemecké blokády boli zničené.Okolo 1000 Nemcov leží mŕtvych na zemi.
Po menšej prestávke na oddych sme prenikli do Collvilu. Major posiela správu domov:"Normandia padla!Nemecko je na ústupe.Americké vojská zvíťazili!"
Je už neskorá noc.Hľadám si miesto kde by som si na chvíľu pospal.Uchýlim sa k ohňu.Aspoň tu príjemne hreje.
Snažím sa zaspať.No Jamesova tvár je stále predo mnou.Krv ľudí, ktorí za nič nemôžu je na mojich rukách.Som konečne spokojný?Je Amerika spokojná?Teraz budem niesť vinu za desiatky mŕtvych.Prečo? Prečo sa to stalo?...Únava ma začína pohlcovať a ja zaspávam.Bodaj by to bolo naveky....
Komentáre