Život je zvláštny... plný kontrastov a zároveň plný harmónie... všetko súvisí so všetkým... všetko má význam.. láska, hnev, radosť, plač...
Človek je zvláštny... je dokonalý a pritom strašne hlúpy... miluje a pritom robí veľa chýb, lebo je egoista... každý je aspoň kúsok egoista, aj ja... je to zaujímavé, človek stvorený pre lásku sa zmenil na človeka stvoreného pre utrpenie ... kde je problém?
Spoločnosť je zvláštna... robme čo milujeme , radujme sa zo života... ale častokrát to nejde... prečo človek nemôže robiť to, čo miluje? bohužiaľ spoločnosť je nastavená tak, že musíme robiť všetko, čo príde pod ruku... z učiteľa je predavač, z murára pracovník za pásom... dnešná spoločnosť ničí človeka... človek nemiluje prácu... jediné čo podľa mňa človeka drží pri živote sú iní ľudia... podobne dokonalí ale aj hlúpi.. pracuje a trápi sa aby im zobral kúsok z ich utrpenia... aby zarobil peniaze, ktoré nebudú využité len pre neho ale pre rodinu... veď aké je šťastie keď ho zažívame sami? žiadne... šťastie sa znásobuje počtom ľudí, s ktorými sa oň podelíme.
Láska je zvláštna... je úprimná, mala by byť len jednotvárna a to v pozitívnom slova zmysle... lenže opäť ľudia z nej spravili len slovo, pojem, prázdne frázy s použitím tohto nie slova, ale niečoho čo nám bolo dané, aby sme boli šťastní, milovaní, spokojní, lepší... prečo? prečo ničíš niečo, čo nie je tvoje? prečo si to nevážiš a nezveľaďuješ...
Ja som zvláštny... prečo to píšem? viete, je to zvláštne... som ešte pomerne mladý vekom, myslím, že zatiaľ aj dušou... len cítim, že sa pomaly do môjho detského alebo mládežníckeho života začína vkrádať niečo zo sveta dospelých... chcem ešte vidieť svet úprimnými očami dieťaťa... vždy mi hovorili že som divný... proste vidím často veci inak... možno si to namýšľam, možno nie...prečo človek nie je úprimný aj pred inými? kvôli prestíži, kontaktom? prečo si vytvárame falošné priateľstvá len s vidinou zisku? obohatenia seba samého? prečo radšej zabojovať s týmu pravými priateľmi? keby som sa zamyslel a zrátal tých mojich vyšlo by vtipné číslo, stačili by mi asi len prsty na jednej ruke ( áno, mám ich 5) .... ale som s nimi spokojný, mám človeka, ktorému poviem všetko, úplne všetko,viem, že ten človek sa mi snaží pomôcť a áno, viem to! mám človeka, ktorého ľúbim... hádame sa, nevychádzame vždy spolu úplne skvele... ale zamyslel som sa ... myslím, že každý úprimný vzťah, ktorý ti dáva aspoň o 0,1% viac ako berie stojí za to... verím , že láska veľa berie ale aj veľa dáva... pred nedávnom som zmaturoval... za celé 4 roky som nebol z tých žiakov, ktorí mali skvelé známky... neprepadal som ale ani nevynikal... všímal som si iných ako sa na konci roka naháňajú za 1tkami... mňa to nikdy neťahalo... videl som že sa veľa učia, ale nevedia to využiť... a vždy som tvrdil , že nestojí mi za to nervovať sa kvôli číslam na papieri... hovoril som, že pravé vedomosti sa ukážu pri zelenom stole... stalo sa , zmaturoval som myslím celkom dobre, dve jednotky, dve dvojky... iní, boli na tom horšie... tí, čo mali lepšie vysvedčenia... nie, neberte to ako chválenie... proste život nie je o číslach na papieri... je to o tom vedieť využiť v živote niečo čo som sa naučil... vedieť rozmýšľať , nie len hovoriť...
Budúcnosť je zvláštna... mám 19, pomaly 20... výška predo mnou ... život predo mnou... čo so mnou... niečo bude... nikto nevie čo... nerobme z niečoho nič... nerobme z ľudí nič, nerobme z citov nič... vážme si že máme to niečo, niečo čo ešte drží svet pokope... držme to niečo v sebe...je 23:10
Quo vadis?
Komentáre
jaaj