Dlhšie som rozmýšľal, či sa vôbec odvážim napísať tieto riadky. Ale odvážil som sa a opäť sedím v noci na mojom balkóne...
Dnes bol krásny deň. Ráno sme s kamošmi vyrazili na túru. Náš cieľ bol Minčol. Dostali sme sa autobusom do dediny Višňové. A tu začala naša túra. Keďže sme nadšení psychopati ktorí majú radi adrenalín, rozhodli sme sa, že pôjdeme vlastnou cestou mimo značených chodníkov. Riadim sa výrokom Hanibala, ktorý znie : „Cestu si nájdem alebo spravím.“ A tak sme sa túlali a stálo to za to. Neopísateľná krása všade navôkol. Ako sme tak prechádzali lesmi, lúkami, holiami dostali sme sa na jedno miesto. Čo sme videli bolo nádherné. Kopec zahalený oblakmi. Videli sme len jeho vrchol. Oblaky boli nižšie ako my. Krásny pocit. Išli sme ďalej až sme sa dostali na Minčol. Bolo tu úžasne . Krásne výhľady len ťažko opísateľné. Milujem hory. Tu dokážem lepšie vidieť Božiu všemohúcnosť. Po občerstvení sme pokračovali v ceste do Varína. Ako sme čakali na bus rozprávali sme sa s kamarátkou. Keď prišiel, rozlúčili sme sa a odišli domov do Žiliny. A zo Žiliny sme odkráčali do našej časti mesta.
Keď som sa osprchoval a najedol sadol som si za notebook a prihlásil sa na Facebook a tak ďalej. Prezeral som si správy a našiel som videá z pohrebu Paľa Demitru. Určite všetci viete čo sa mu stalo. Pri dívaní sa na tie zábery a smútiacich ľudí som neudržal svoje emócie. Rozplakal som sa ako malé decko. Všetky tie spomienky na zápasy slovenskej reprezentácie v ktorých Demitra hral boli krásne. Pri ukážke jeho gólov sa mi cez slzy vyčaril na tvári úsmev. Pousmial som sa nad tým, ako si tie všetky momenty pamätám. Som veľký fanúšik slovenského hokeja a vždy som fandil. Aj keď teraz nie je situácia najlepšia, nezmenil som názor. Fandil som či už naši vyhrávali alebo prehrávali. Nikdy som nepovedal na reprezentáciu zlé slovo. Jedno mi hokej dal a za to som vďačný. Dokáže spojiť celý národ do kopy. Už nie sme rozdelení na mestských fanúšikov. Sme hrdí Slováci! A na to aká sme malá krajina máme tu skvelých hokejistov. Dokázali to na mnohých šampionátoch. Preto si Paľo zaslúži veľkú úctu, ktorú mu ja osobne vzdávam. Teraz si už zahrá tú najvyššiu Božiu ligu so všetkými hviezdami. Bohužiaľ až po jeho tragickej smrti sa ukázalo čo pre koho znamenal. Pre mňa osobne veľa. A preto ďakujem Bohu, že nám posiela takýchto ľudí na zem. Ľudí, ktorí majú nie len veľký talent ale aj veľké srdce! Nech mu dá Boh pokojný život tam hore... Čo sa mi nepáčilo po jeho smrti bolo, že vzniklo na Facebook-u XY stránok ako : „R.I.P Paľo“ a iných podobných. Neviem, zdá sa mi to trošku divné ako keby sa na tej tragédii chceli ľudia nabaliť. No nič nemôžem súdiť ostatných.
Slzy dotiekli, spomienky zostávajú... Život musí ísť ďalej bez ohľadu na to čo sa stalo. Už to nezmeníme. Na to sme prislabí. Smrť si aj tak skôr či neskôr nájde každého. Preto: „Ži svoj život tak, aby strach zo smrti nevstúpil do tvojho srdca." (Tecumseh,Šauní)...
A aj takýto môže byť kontrast jedného dňa. Za začiatku sa kocháte krásou , na konci smútite. Ale taký je život. Nie vždy svieti slnko. A keď nesvieti mali by svietiť naše srdcia aby sme vedeli rozveseliť iných, ktorí sú na tom možno horšie ako my. Skúsme sa na nich usmiať, objať ich, podať pomocnú ruku...
A preto idem zaspávať vo viere, že zajtrajší deň bude lepší, že sa na mňa niekto s láskou usmeje...Musíme si pomáhať a mať sa radi, pretože bez lásky sa žiť nedá. Všetko bez nej uvädne ...
Komentáre