Pod rúškom temnoty
vo svojej komnate zavretý
prezerajúc staré listy
už ničím nie je istý.
Vrásky staroby značia mu tvár
nevie obnoviť ten zašlý dar.
Prach sadá na drevený stolík
posledný do hrobu pribíja mu kolík.
V čiernom tichu búrka mocnie
vietor duní, zabudni sa milovanie.
Slepá duša bez náznaku citov
dopisuje list prázdnou vetou.
Zrazu v hluku hurikánu
počuť jemné praskanie
staré drevo nesie ťarchu
na chvíľu srdce mu zastane.
Starý muž v kresle sedí
počúva to pukanie
v kúte duše sa on modlí
nech ho to nedostane.
Padlá bytosť blúdi svetom
navrátiť sa netúži
opustila chlad a zápach čiernych hrobov
teraz podsvetiu slúži
Dohodu s diablom pokropila krvou
nechce ona byť osobou živou.
Trápenie a smútok roznáša
stala sa slúžkou satanáša.
Smrť je jej meno
plač všade nosí
nedostala svoje veno
len ľudí ona kosí.
Teraz po neho si prišla
jeho strach zviera
posledná hodina nadišla
upadá mu viera.
Život je na sklone
čaká ho koniec
záhadné to vábenie
slávy opadá mu veniec.
Smrteľné obkľúčili ho stony
Smrtka život z neho vysáva
záhrobie tajomné rozozvučí zvony
opäť naplnila sa prísaha.
Studené telo v kresle zostalo
peklo ďalšiu dušu dostalo.
Kosu si Smrtka opäť brúsi
možno ju teraz na tebe skúsi...
Komentáre