Prázdnota vnútri, bez náznaku života
duša moja blúdi, sprevádza ju samota.
Ticho trhá moje uši, už to viac nevydržím
bez súcitu, pochopenia, v kúte sveta si sedím.
O bielu stenu opretý, zamyslený do seba
nevšímam si, že sa tu len tma rozlieha.
Bezodná jama prázdnych citov
už nemám síl ani na pár kmitov.
Kričať by som chcel na celý svet
je to však ťažké, rozprávať nevie ani kvet.
Možno by aj chcel, no nemôže
takto sa cítim aj ja, nikto mi nepomôže.
Všetko sa mi strašne hnusí.
Ticho, prečo zmizneš keď ťa treba?
Prečo nemôžeš prísť, keď ťa volám?
Počuješ ma? Haló?
Kde si sa zase podelo?
To čo chceme mať nemáme
o čo nežiadame, bez námietok prijímame.
Na tomto svete je všetko naopak
ticho a láska stratili sa v ruinách.
Komentáre
Silencio