Obchody sú už druhý mesiac ovešané vianočnými vecami. Áno, Vianoce sa pomaly blížia ale ešte nie sú. December. všetci očakávajú sneh. Ale tento rok sa mu akosi nechce. Max a Janka sú stále šťastní, oddelení ale svoji. Je to ťažké, ťažké pochopiť a prijať. Nie každý to dokáže. Max mal s tým tiež problém. Ale zvládol to. Vďaka Janke. Je pre neho slnkom, ktoré potrebuje cítiť ako zahrieva jeho telo aj dušu. Je ako voda, ktorá ho osvieži vždy keď padá. Je skvelá. Schyľovalo sa k Vianociam. Max nakúpil pár darčekov cez net s ostatnými sa potrápil v meste. No zohnal čo chcel a tento rok celkom rýchlo. Chceli byť niekedy cez prázdniny spolu. Silvester sa im nepodarilo dať dokopy tak verili, že po ňom to snáď vyjde. Štedrý deň strávili so svojimi rodinami. Večer si písali. Boli pokojní a spokojní. Veď mali všetko čo chceli. Jeden druhého.
O týždeň neskôr. Silvester. Janka išla s kamarátkou,rodičmi a tetou s ujom na chatu. Max bol od rána do podvečera na túre. Opäť šiel provokovať jeho biedne kolená. A tak to aj dopadlo, bolesti prišli. Nevedeli či bude na chate pripojenie tak bol zvedavý či mu Janka nechala správu.
-Ahoj zlatík, je tu wifi, tak po večeri si môžeme chvíľku písať. Je tu celkom fajn. Ľúbim ťa.
-Zlatinko, akurát som došiel z túry, umyjem sa najem a budem ťa čakať.
Ale pripojenie nebolo moc kvalitné tak si písali len chvíľku. Dohodli sa, že si po polnoci zavolajú. Max strávil večer hraním hier a pozeraním filmov. Cítil sa akosi smutno. Nemal s kým stráviť silvester. Tak ostal doma s rodičmi a psami. O polnoci si pripil s rodičmi, díval sa na ohňostroj a držal svojho milovaného psa, ktorý sa triasol od strachu.
Sieť preťažená.Po 40 minútach sa spojili a rozprávali. Max bol znechutený z toho všetkého no nechcel sa tým dotknúť Janky. Pokecali, povedali čo mali na srdci a s pokojom šli spať.
Na druhý deň začali riešiť kedy sa stretnú. Janka chcela strašne prísť za Maxom vidieť ho a spoznať jeho mesto. Po dvojdňovom prehováraní sa dohodla s mamou na jednodennom výlete.
-Tak zajtra o 8:08 čakám na stanici.
-Dobre miláčik, strašne sa teším, joj.
-Aj ja na teba moc. Ideme spinkať aby sme neboli unavení.
-Áno, tak krásne sníčky a dobrú noc.
-Brúm.
Budík u Janky nastavený na 3:45 ráno u Maxa na 6:50. No Max akosi nedokázal zaspať. Po vyše hodine zatvoril oči. Mal divné sny, ako vždy. Budil sa každú chvíľku a pozeral na hodinky aby nezaspal.
Budík, no konečne. Vstal, zjedol yogurt, umyl sa a šiel do mesta na stanicu.
Nástupište dva, koľaj dva. Tam príde vlak. Max šiel. Videl vlak v diaľke . Strašne sa tešil. Vystúpila. Objatie, bozk. Konečne po mesiaci spolu. Pre niekoho možno dlhá doba, pre niekoho krátka, no pre nich doba, kedy si musia veriť. Plán bol obhliadka mesta a pešia cesta k Maxovi domov. Ukázal jej všetko čo za pozretie stálo a šli pomaly k Maxovi. Janka mala trochu strach, tak ako Max u nich. Prišli ku starkej predstavili sa zložili veci a šli sa ešte prejsť po okolí. Rodičov chvíľku ešte odložíme. Prešli sa , bolo im krásne. Ako vždy keď sú spolu. Nadišiel čas spoznať rodičov. Všetko prebehlo hladko. Dali si obed a šli pozerať filmy. Tak ako vždy, pozreli 2 filmy, počúvali hudbu a váľali sa v posteli. Ďalší skvelý deň spolu. Škoda, že ten čas nemohol ísť pomalšie. 17:25 čas ísť do mesta, rýchle zbalenie, oblečenie a išlo sa.
Keď prišli do mesta mali ešte trištvrte hodinu na seba, spravili si pár fotečiek vo vianočne vysvietenom meste, pochodili po nákupnom centre a šli pomaličky na stanicu. Opäť. To miesto navštevujú dosť často. Miesto, ktoré ich spája a zároveň rozdeľuje. Vlak prichádzal. Posledné dlhé objatie a pusa. Janka nastupuje do vagóna. Našla svoje miesto a usadila sa. Čas ísť domov. Nechce sa jej. Nechce ju ani Max nechať odísť. Ako spieva Paľo Habera v jeho pesničke "Láska, necestuj tým vlakom budem sám ani neviem ako". Neplatí to tak doslova. S ňou nie je nikdy sám. Aj keď sú na stovky kilometrov vzdialení. Vlak odchádza.
Život. To sú stretávania a lúčenia. Slzy smútku aj radosti. Deň aj noc. Dobro aj zlo. A jediný omyl na svete je, že ľudia si myslia že láska je omyl. Nie, nie je, mylní sú len ľudia. A áno, mýliť sa je ľudské, no krajšie by bolo keby si tú chybu ľudia vedeli priznať.Oni spravili tiež veľa chýb, ale veria že tento vzťah ňou nie je...
Komentáre