Java Hu Hu Hou

Len, občas sa potrebujem zdôveriť aj ja. Hej, mám na to ľudí, dvoch. Stačí mi to. Múr nárekov, áno, aj tak sa občas cítim. Nevadí mi to, hľadám poslanie svojho bytia. Možno to je práve toto, možno som dostal dar počúvania okrem iných skvelých , potrebných či nepotrebných  "darov"... Občas si myslím, že viem čítať myšlienky, dosť často predpokladám reakcie ľudí na isté situácie. A dosť často predpokladám správe. Viem sa akosi vcítiť do ich tela, duše mysle. Alebo, možno si zase len nahováram... Som divný..

Mám po stužkovej. Slávnosť (ne)dospelosti. Bola to fajn akcia. Nad moje očakávania. Všetko zelené. Pamätám si ako si raz moja učiteľka biológie strašne myslela o mne že som silný enviromentalista a greenpeac-ák.Milujem prírodu, ale nie som zase maniak, robím veci tak ako ich vidím správne. Nezakazujem nikomu jesť mäso ani nič. Sám si bez neho neviem predstaviť život. Tak na stužkovej som sa zaradil do strany zelených, aspoň do maturity. Maturant. Cítim sa trošku blbo. Zlaté časy na gympli sa pomaly krátia. Cítim sa skľúčene. Dnes nám školská poradkyňa vysvetľovala veci ohľadom vypisovania vysokoškolských prihlášok. Ja stále neviem, ktorou cestou sa vybrať. A toto ma dosť trápi. Ísť študovať niečo, čo ma baví, ale nemá to moc dobré uplatnenie a či študovať odbor, ktorý ma nebaví a nudí ale mať väčšiu pravdepodobnosť že sa zamestnám slušne. Silný, silný boj. Zajtra si idem dohodnúť poradu s tou poradkyňou. Aj keď neviem prečo, vždy si robím tak či tak podľa seba. Som divný už druhýkrát...To vypisovanie oznamiek mi ide lepšie, následné sušenie popísaných a poskladaných papierikov na radiátore aby gélové pero zaschlo. Potom lepím fotky... Ale stále nechápem dôvod rozdávania maturitných oznamiek. Akože na pamiatku toho, že som niekedy XY rokov dozadu maturoval, objaví ho niekto doma zaprášené a povie si, aha , však už vlastne neviem kto to bol. Je to zvláštne. Doby sa menia. Ľudia sa viac stresujú. Neznášam nepokojných ľudí a hádky medzi ľuďmi kvôli hlúpostiam. Fakt mám z toho traumu. Potrebujem pokoj a rozvážne konanie aj u iných... Cez voľnejšiu hodinu v škole sme navrhli pozrieť si nejaký film/seriál po anglicky. Spolužiakovi som akurát doniesol nové časti amerického animovaného seriálu South Park, ktorý ukazuje ironicky na "problémy" ľudstva, aférky a iné veci verejného diania. Učiteľka súhlasila.... Súhlasila dovtedy kým nevidela ako sa tam kreslené postavičky zabijú. Tak sa to rozhodla vypnúť. Na čo som patrične reagoval , že prečo. Vraj jej vadí že sa zabíjajú a nebude sa na to dívať. Kontroval som otázkou, či pozeráva správy, prikývla. Tak som sa jej spýtal , že či jej tam každodenné vraždy , znásilnenia, protesty, autonehody, hádky v politike nevadia. Dodala, že to "vraj" má pustené len ako podmaz, aby jej niečo vrčalo. Myslím, že na vrčanie je lepší pes... Mám dvoch psov, ten menší a mladší (Jack Russel) stále šteká, má strašne prenikavý štekot. To len tak. A milujem veľké psy, hlavne nemeckého ovčiaka a československého vlčiaka. S prvým menovaným mám už dlhoročné skúsenosti (neprestajne od detstva máme doma tohto krásavca) po druhom strašne túžim... Psy sú skvelé. Lepšie ako ľudia, neodmietnu pozvanie vonku, majú vás radi aj keď ich dlhšiu dobu ignorujete (nehovorím, že je to správne) a umyjú vám tvár zdarma. Často by som radšej bol zvieraťom ako človekom. Ale divokým, ako vlk. S nimi mám odmala akési magické spojenie. Ale to je iný príbeh...Vianoce sa blížia, okná sa umývajú, plechy a pekáče chystajú na celoročný výkon a ľudia stresujú. Nie sú peniaze, nie sú nervy, nie je nič... Ako každý rok, podstata Vianoc opäť zmizla. Moje minuloročné Vianoce boli najhoršie. No myslím, že tieto budú najkrajšie. Vďaka Nej. Ľúbim ju, lebo je skvelá, aj keď na pár stovák kilometrov vzdialená . Je to tak ťažšie, ale o to viac si vážime chvíle strávené spolu, hodiny plynú vtedy ako minúty. Chcelo by to podporu aj od ostatných, nie len nechápavé pohľady, že to sa takto nedá. Srať na nich. Sme svoji. Píšeme už rok  a pol svoj príbeh, najskôr ako kamaráti teraz ako jeden život, jedna duša... Neznášam, vetu: Nechápem, čo na nej vidí. Však je škaredá.."Opäť človek materialistický, krásny a dokonalý sa ozval. Nepozeráme na vnútro a obsah čaše ale na jej výzdobu... Žijeme v smutnej dobe... Asi by som mal končiť. Aj tak to nikto nebude čítať. Možno ja o pár mesiacov, rokov.. A zasmejem sa sám na sebe. Veď to je častokrát najlepší vtip...