Smrť ma drží v okovách
všetky city zmizli
čakám kým ma pochová
už mám chaos v mysli.
Život na pokraji sa nachádza
môj sen som práve dosnil
už tá pravá láska prichádza
smrť si teraz uctím.
Radosť a láska do temnôt už padá
bolesť a krik tu budú vládnuť
prach už na zem padá
stačí posledný krát vydýchnuť.
Môj život nemal zmysel
každému som ublížil
keď už krk môj na slučke visel
všetkých som vás opustil.
Slzu nikto nevyroní
bol som tu len do počtu
smrti sa už nebojím
sedím jej už po boku.
Ako som sa rýchlo na svet dostal
tak rýchlo som aj odišiel
keby som tu ešte chvíľu zostal
smutný deň by nadišiel.
Telo moje vo vzduchu visí
vánok jemne pofukuje
čo posledné riekol som si
nikto to už nezačuje.
Slučka pevne krk môj objala
už ma nikdy nepustí
smrtka moju výzvu prijala
jej sa telo chladné nehnusí.
Pochovajú ma do zeme chladnej
zahrabú ma do hliny
vrátim sa do rudy rodnej
odpusťte mi moje viny.
Za krátky čas veľa zlého spravil som
mnoho hriechov napáchal
ja viem že nehodný som
zo srdca kameňa sa stal.
Slová dozneli, výkriky stíchli
srdce už dobilo, krv v žilách stuhla
keď ma zbadáš možno srdce ti zrýchli
mojím domovom bude teraz truhla.
Tak skončil život môj
báseň je už dopísaná
nebol to ľahký boj
zabila ma láska neopätovaná.
Komentáre