Nádych, výdych
myšlienky neisté
opäť ťa popadli chvíle tŕnisté.
Chladný večer, studený vzduch
opäť ten istý blúdny kruh.
Spomienky a minulosť, sny a budúcnosť
lenže žiješ ukrutnú prítomnosť.
Zatváraš dvere, pootočíš kľúčom
chceš sa vrátiť k tým zlatým lúčom.
Temnota prevláda, naberá silu
okráda ťa o každú krásnu chvíľu.
Zatváraš oči, pomaly padáš
to správne miesto vnútri seba hľadáš.
Srdce a duša, rozum a hlava
tvoje telo neprítomne pláva.
Topíš sa a telo chradne
city opäť končia na dne.
Posledný záblesk denného svetla
Samota ťa znova stretla.
Kričíš. Prečo ťa nikto nepočuje?
Padáš. Prečo ti nikto nepomôže?
Posledný nádych, posledné slová
zase tá istá nočná mora.
Opona padá, diváci odchádzajú
s úsmevmi na tvárach falošnosť neukryjú.
Komentáre