Tmavý les, hmla pri zemi
dych zastavujúce ticho
občas na nebi zahrmí.
Už aj nebo stíchlo
vietor jemne vanie
nič tu nejde rýchlo.
Čas sa pomaly vlečie
krv prúdi rýchlo
srdce ti prebodajú meče
telo si ťažko vzdýchlo.
Tu vlk, bez strachu kráča
je sám, nemá strach
mesiac, vo tme sa vznáša
žiara jeho stráca sa na labách.
Nocou blúdi osamelý
bez priateľov a blízkych
v duši trpko smúti
oberá ho o dych.
Odvrhnutý krutým svetom
spolieha sa na seba
tešiac sa aspoň jarným kvetom
jeho duša uvädá.
Hľadá šťastie, kde sa skrýva?
Hľadá lásku, kde ju nájde?
Iba sám tu stále býva
na okraj lesa sem-tam zájde.
Vidí svet, veľký a otvorený
chaos ľudstva všade smrdí
na toto on je zanevrený
bolesť a utrpenie vidí.
Bude prežívať ďalej sám?
Stojí za to žiť?
Nie je láska,šťastie iba klam?
Oplatí sa pre ne biť?
Zablúdená duša,uprostred lesa
ku chladnej zemi rýchlo klesá
hlavu k mesiacu dvíha
nadišla tá pravá chvíľa.
Na záchrannú ruku stále čaká
no tá ale nechodí.
Nie je život iba stávka?
Boh alebo Satan? Kto zvíťazí?
V hĺbke srdca nádej živí
čaká na niekoho hlas
chodník za šťastím je krivý
smrtka zožína posledný klas.
Vydržať ten boj
alebo sa vzdať
zobrať poslednú kartu
a ďalej hrať?
Vlk samotár znova vstáva
počká kým sa ráno prebudí
ešte nejaká nádej zostáva
že lásku a ucíti.
Komentáre